Vidím ostrov
Na ňom všetko, čo som vždy chcela
Všetko, čo som vždy potrebovala
Ticho, aké som nikdy nepočula
Samota ,ktorá ma privádza k šialenstvu
Sypký piesok a kamene ako zo zlata
Plno jedla a vody
Okolo mňa nie je nik
Pomaly prestávam počuť hmyz
Šialenstvo sa mení na depresiu
A ja cítim ako mi žiaľ trhá vnútro
Po kúskoch
Akoby moje srdce
Pomaly a ťažko padalo na zem
Jediné čo je v ten moment
Ťažšie ako moja bezvládna duša
Je stále čerstvá slza
Stekajúca po mojej tvári
Od doby, keď som zistila kto som
Od doby, keď som otvorila oči
A zistila že ostrov
Je to isté miesto
Ktoré mi tak veľa krát zlomilo srdce
Plné desivých faktov
Plné osláv a radosti
Ale závisť už dávno prevládla radosť
Ale najdesivejšia vec sú tí ľudia
Si to ty.
© Michaela Žatková 2020
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára