Stratená princezná

V jeden slnečný deň sa do kráľovstva narodila princezná. Volala sa Ema. Vyzerala ako anjelik. Bola krásna. Všetci sa z nej radovali. Keď Ema dovŕšila jeden rok usporiadalo kráľovstvo veľkú oslavu jej narodenín, ale nikto však nevedel, čo sa v tento osudný deň stane. V Eminej rodine ju všetci milovali až na jednu zlú tetu. Bola to sestra Emkinej mami. Bola zlá a krutá, volala sa Gertrúda. Odkedy sa Emka narodila jej ju závidela. Chcela mať tiež dieťatko, ktoré by všetci obdivovali a milovali. Rozhodla sa, že Emku unesie. Vymyslela diabolský plán a išla si iba za svojim. Jej sestra ju nikdy nechcela pozývať na žiadnu oslavu, ale tentokrát krát ju Gertrúda uprosila, sľúbila, že sa zmenila a že už bude na všetkých dobrá. Kráľovná ju teda nakoniec pozvala, takže sa veľmi jednoducho dostala do zámku. Oslava sa začala a všetci sa radovali a malá Emka spinkala vo vedľajšej izbičke. Gertrúda sa nepozorovane dostala do izby. Pozrela na to malé dieťatko, ktoré vyzeralo ako anjelik. Potichu a pomaličky ju chytila do rúk, aby sa Emka nezobudila. Odišla zadnými dverami z izby a nepozorovane zmizla zo zámku aj s princeznou. Sadla si do koča a odcestovala do svojho zámku. Tam tašku, v ktorej uniesla princeznú otvorila, Emka sa zobudila a začala plakať. Medzitým na zámku kráľovná zistila, že jej dcérka niekde zmizla. Veľmi sa rozplakala a bála sa, že svojho malého anjelika už nikdy neuvidí. Kráľ ihneď poslal vojakov hľadať jeho stratenú princeznú. Kráľovná bola doma, plakala a modlila sa, aby sa jej dcérka našla. Prvý deň sa im to nepodarilo. Pozreli všetky okolité domy, pýtali sa, či niekto niečo nevidel. Gertrúda sa starala o malú Emku, ktorá stále plakala, lebo jej chýbala jej maminka. Gertrúda bola bosorka a tak sa cez svoju zázračnú guľu pozrela na svoju sestru čo robí keď nemá dcérku doma. Samozrejme plakala a všetci ostatný zo zámku hľadali malú Emu všade kde mohli, ale márne. Nikoho nenapadlo ,že by Gertrúda bola až taká zlá, aby to urobila vlastnej sestre. Gertrúda sa pozerala na svoju sestru cez zázračnú guľu a po chvíli jej to prišlo ľúto. Uvedomila si, že si nemôže privlastniť dieťa niekoho iného a práve preto sa rozhodla Emku zobrať a odniesť jej maminke. Na zámku stále všetci hľadali malú Emku a stále mali nádej, že ju aj po troch dňoch hľadania nájdu. V tom sa otvorila brána do kráľovstva, vošla tam Gertrúda a v ruke mala malú Emku. Jej sestra sa rozbehla až k nej, vzala si Emku do náručia a vyobjímala si ju. Bola šťastná, že je konečne doma. V tom prišiel kráľ. Samozrejme aj ten bol rád, že jeho dcéra je doma, ale nešlo mu do hlavy, odkiaľ ju mala Gertrúda. „Kde si našla našu dcéru Gertrúda“ opýtal sa prísnym hlasom. Gertrúda chvíľu rozmýšľala, či povie pravdu, ale nakoniec začala: „ Keď ja som mojej sestre malú Emku tak závidela. Vždy som túžila mať tiež také bábätko.“ Kráľovná sa zhrozene pozrela na Gertrúdu. „Ty si mi vzala moje dieťa?“ opýtala sa kráľovná. „ Áno, prepáč, ale keď som ťa videla takú smutnú, nedokázala som si malú nechať.“ smutne povedala Gertrúda. Kráľovná už nevedela, čo má na to povedať, tak radšej odišla za svojou dcérkou do zámku. Kráľ bol na Gertrúdu nahnevaný a poslal ju preč. Pár mesiacov sa Gertrúda v zámku neukázala, ale raz jej v zámku všetci odpustili a pozvali ju na návštevu. Nakoniec sa s nich stala jedna veľká a silná rodina a Emka mala nielen úžasných rodičov, ale už aj úžasnú tetu Gertrúdu.

© Kristína Uričová, 2020