Všetko zlé je na niečo dobré

Katka a Damián majú veľmi radi Vianoce , ale každý ich má rád po svojom . Damián iba čaká na to, kedy dostane darčeky a podľa neho ich musí byť veľmi veľa. Naopak Katka, tá si Vianoce predstavuje úplne inak. Teší sa na to, ako bude tráviť čas s rodinou a nad nejakými darčekmi sa vôbec nezaoberá. Po niekoľkých týždňov nastal konečne štedrý deň. Obe deti sa veľmi tešili, každý na niečo iné, ale predsa sa tešili. Od rána Katka pomáhala rodičom s prípravami na štedrú večeru. Povysávala, umyla okná a mamine pomohla aj v kuchyni a na koniec prichystala štedrý stôl. A náš Damián­? Ten sa celý deň povaľoval po posteli. Rodičia ho volali: „Damián, poď nám pomôcť, treba poutierať stôl!“ Ale Damián: „Áno, áno, o päť minút som tam!“ No a z piatich minút sa stalo päťdesiat minút. Ale za tých päťdesiat minút bolo už všetko spravené. Všetci sa slávnostne poobliekali, prišli ku štedrovečernému stolu, pomodlili sa, symbolicky si dali oplátku, ešte samozrejme medík na čelo a pustili sa do večere. Keď už dojedli, išli čakať Ježiška. Len čo zazvonil zvonec, už aj boli pod stromčekom darčeky, no všade bolo na darčekoch na písané „pre Katku, pre maminu, pre ocka“, no a Damián si pod stromčekom nenašiel nič, teda aspoň si to myslel. Ale mamina mu podala zozadu darček v čiernej škatuli. Damián ho hneď otvoril, no bol veľmi sklamaný. V tom čiernom balíčku bolo uhlie. „No ďakujem, super darček,“ nahnevane povedal Damián. Ubehlo pár dní, ale Damián sa stále hneval. O dva dni mala ísť rodinka na chatu. Všetci sa tešili okrem Damiána, lebo sa ešte stále odúval, že na Vianoce nič nedostal. A tak nastal deň odchodu na chatu. Keď tam prišli, tak sa vybalili a išli sa von sánkovať, teda okrem Damiána. On zostal doma sám a pozeral sa na televízor. Zrazu pocítil zimu, najskôr iba trošku, potom mu bola viac zima, až mal nakoniec pocit, že zmrzne. Bolo mu to divné, ale potom si uvedomil, že rodičia nezakúrili. Nevedel, čo má robiť, ale potom si spomenul, že s uhlím, ktoré dostal pod stromček, si zakúri. No, len, či si to uhlie zobral. Hneď sa bežal pozrieť do batohu. Našťastie ho tam mal! Ani sám nevedel prečo si ho zobral, ale vtedy mu to bolo veru jedno. Zakúril si, síce ťažko, ale konečne mu bolo teplo. „Vlastne ten darček od rodičov vôbec nebol zlý!“ V duchu si povedal: „Musím sa im ospravedlniť, že som bol taký sebecký a nesmiem zabudnúť poďakovať sa im.“ Keď prišli rodičia aj tak urobil. Rodičia mu odpustili a boli radi, že si to Damián uvedomil. A o rok na Vianoce Damián pomáhal všade, kde sa dalo a tešil sa, ako bude tráviť čas s rodinou. Tak sa Damián presvedčil, že Vianoce nie sú len o darčekoch, ale o čase strávenom s rodinou.



©Soňa Bútorová, 2020