Nočná šibačka

V jednej dedinke neďaleko Bratislavy žila jedna rodinka. V rodinke žili tato, mama a tri sestry. Všetky tri sa tešili na Veľkú noc. Nemali na tom rady to, že ich pôjde niekto vyšibať a poriadne obliať studenou vodou. Páčilo sa im ale, že na nich niekto myslí a že sa môžu opäť stretnúť s niekým, koho dávno nevideli. Tešili sa najmä na bratrancov, ktorí bývali ďaleko a veľmi zriedkavo sa stretávali.

Lenže túto Veľkú noc to bolo celkom inak. Nikto ku nim neprišiel. Síce čakali, ale nikto a nikto nechodil. Ani len tato ich nemohol vyšibať, lebo bol v práci. A tak stále iba čakali a čakali.

Ubehol deň, prišiel večer, a ku nim nikto neprišiel. Aj tato bol stále v práci. Keď prišla noc, išli sestry aj s mamou spať. Sestry boli veľmi smutné, že nikto neprišiel. Ľahli si do postelí, ale nedokázali zaspať. Prečo ku nim nikto neprišiel? To na ne všetci zabudli? Aj tí bratranci?

Tato sa vrátil z práce, až keď jeho dcéry konečne po dlhom čase zaspali. Priviedol si so sebou aj vzácnu návštevu.

Ako tak sestry spali, prebudilo ich niečo mokré a studené. Bolo to vedro so studenou vodou. Sestry sa zobudili, lenže bola tam veľká tma, tak nič nevideli. Najmladšia sestra Zuzana zasvietila a uprostred ich izby stáli dvaja bratranci a tato.

,,Adam, Matej, čo tu robíte takto neskoro večer? A prečo ste neprišli skôr? ´´ spýtala sa prekvapene najstaršia sestra Lucia.

,,Nemohli sme skôr prísť, lebo sme boli na dovolenke a lietadlo meškalo. Našej mame volala vaša mama a povedala jej, že ste veľmi smutné, že sme tento rok neprišli na šibačku. A tak sme sa s rodičmi dohodli, že vás takto prekvapíme,“ povedal Adam.

A tak dievčatá vstali z mokrých postelí a chlapci ich poriadne vyšibali. Stredná sestra Jana porozdávala šibačom maľované vajíčka a iné výslužky. Chvíľu sa spolu pobavili a porozprávali, ale nemohli byť dlho. Predsa len, bola už noc. Tešili sa však na ráno, pretože bratranci u nich ostali spať.

© Richard Reksa