Veľkonočné spiknutie

Myslíte si, že písať príbehy zo života je nuda? Väčšina z vás si to zrejme myslí. Ja si to veru nemyslím ale vás ktorí si to myslíte skúsim presvedčiť o opaku. Tak sa skúste započúvať a posúdiť či je váš úsudok o príbehoch z praxe pravdivý. Práve prebiehalo obdobie Veľkej noci. Viete si asi predstaviť ako vyzerá Veľká Noc s troma babami? U nás to prebieha tak, že mamina celú Veľkú noc prehnane upratuje. Otec, ten sa furt vyhráža, že na nás nezostane ani vlas suchý a že si celý týždeň na zadok všetky nesadneme, ale skutočnosť je iná. Sestra, tá sa rozreve a ubehne celá Veľká Noc. No a ja, ja som ako počasie, raz som ako zamračené mraky, potom som ako slnečné lúče slnka a celú Veľkú noc zakončím polooblačnosťou. Všetko to tak rýchlo ubehlo, že prišiel do hry Veľkonočný pondelok. Veľmi som sa tešila, lebo bol zákaz vychádzania, takže nikto neprišiel a konečne nebudem túto Veľkú noc mokrá. A môj otec, dopadne to ako každý rok, obliate sme polo napusteným štamprlíkom a vyšibané miernou silou. Ráno som vstala o pol deviatej a tešila som sa na pekný deň. Len čo som otvorila dvere, mala som na sebe plné vedro studenej vody, pozor dve. Toto bolo doslova spiknutie. Moja štvorročná sestra stála predomnou s plným vedrom vody. ,,Stela! Tati!“ kričala som. Neviem čo to mal za korbáč, ale potom som si necítila zadok. No a ešte k tomu ma čakalo dobrodružstvo s nádchou. Toto im nezabudnem, nech počkajú do zajtra. Dúfam, že dievčatá nezabúdajú, že v utorok majú nárok preberať poslanie chlapcov. Utorok nastal tak rýchlo a ja som plánovala urobiť presne to, čo tatino mne. Ráno som vstala a schovala sa s vedrom vody pred spálňovými dverami a obliala ho, nezabudla som ani na sestru, ktorá ma zradila. Aj to vyšlo, boli mokrí ako myši, ale nepociťovali zlosť, práveže bolo vidno, že si z toho nič nerobili. Spolu sme sa nasmiali a užili si deň všetci s nádchou, okrem našej maminy. Tak čo? Zmenili ste názor na skutočné príbehy? Dúfam, že áno.



©Soňa Bútorová, 2021