Poklad nad všetky poklady

Je jar, všetko okolo je zrazu krajšie a živšie, až sa máte chuť ponoriť do tej nádhery. Môžete počúvať vtáčikov, pozorovať, ako po oblohe kráča a usmieva sa na nás slniečko. Netreba ani nezabúdať na sviatky Veľkej noci. Tieto sviatky by mali byť plné lásky, dobroty, pokoja a radostných chvíľ. Ale nie u všetkých sa nesie takáto nálada, mnohí sú zo všetkého znechutení, nemajú z ničoho radosť a nevyžarujú tou správnou energiou. A o takomto niečom bude náš príbeh, ale nakoniec sa naladí na tú správnu nôtu. V malom mestečku Irnou žije chlapec s menom Tomáš. Tomáš je jedináčik a má všetko, na čo si len ukáže, ale nemá jednu dôležitú vec a to je láska svojich blížnych. Rodičia sú stále iba preč a on dúfa, že to bude cez Veľkú noc inak. Raz, keď išiel Tomáš posledný deň do školy, stretol jedno dievčatko. Toto dievčatko bolo veľmi milé a zhovorčivé, Tomáša hneď pozdravilo. Tomáš ju ledva ozdravil, odpudzovali ho jej potrhané šaty, deravé ponožky v roztrhaných šľapkách. Ale keď si všimol, akí sú k nej rodičia milí a pýtajú sa jej, či sa teší do školy, akú učiteľku má najradšej a po ceste hrali „meno, mesto, zviera, vec“. Chlapec bol z toho doslova uchvátený. Taký záujem od rodičov on nikdy nezažil, pomyslel si. A celý deň mu dievčatko vŕtalo v hlave. Toto náhodné stretnutie v ňom niečo zlomilo. Prestal byť znechutený a šíril radosť, smiech, a lásku. Pomyslel si na dievčatko, ktoré nemalo nič, ale mala poklad nad všetky poklady. Bola obklopená láskou a ešte ju aj rozdávala. Cez Veľkú Noc si rodičia v práci vybavili voľno, lebo mali prečo. Tomáš sa úplne zmenil a bolo radosť s ním byť. A tak sa Tomáš zmenil a pochopil, že môžeš byť oblečený aj vo vreci, keď vieš, že láska je dar, ktorý si musíš vážiť a obklopovať ňou ľudí.

© Soňa Bútorová, 2021