na tému: Môj život sa zmenil, keď som stretla...
Ahoj, som Mia. Mám 10 rokov a mám veľmi, veľmi rada zvieratká. Dnes vám porozprávam môj príbeh.Stalo sa to v jeden slnečný deň. Raz, keď si mama prezerala severské psy... "Deti poďte sa pozrieť, čo som našla!" "Áno už idemééé. Poď sestra" vykríkli sme a utekali k nej.. "Pozrite sa, čo som našla : 7 typov severských psov" a ukazovala nám ich obrázky.
"Mne sa z nich najviac páči tento – Nórsky losí pes" povedala som. Toto plemeno sa páčilo aj mame a sestre.
Mama sa pozrela na inzeráty a na jeden zavolala. Z telefonátu sme sa dozvedeli: Nórsky losí pes je pre nás veľmi drahý. Tak sme začali hľadať iné plemeno severského psa. Až na druhý deň sme našli ďalšie severské psy. Mama klikla na políčko Karelský Medvedí Pes. Tak sa nám zapáčil, že sme začali hľadať inzeráty na Karelského Medvedieho Psa. A rovno sme aj jeden inzerát našli. Naťukali sme uvedené telefonné číslo a pani nám povedala, že……”áno ešte máme dve fenky”. Keď som to počula, rozplakala som sa od šťastia. O takom psíkovi som už dávno snívala. Keď som sa pozrela na mamu, vedela som, že mi ho chce dopriať.
Nevedela som však, čo na to povie ocko. Bol akurát preč a on na zvieratá občas frfle. Tak som sa bála, čo na to povie. Ešte pred spaním som si hovorila, čo ak mi ocko toho psíka nedovolí. Mala som strach.
Na druhý deň to bolo veľké prekvapenie, keď ocko hneď súhlasil. Dlho som mu ďakovala a veľmi som sa tešila. Ale bol v tom háčik. Druhý deň sme mali ísť zbierať zemiaky. Našťastie to dedko zrušil a my sme mohli ísť pre môjho nového psíka.
Cesta nám ubehla rýchlo a celý čas som si predstavovala, ako bude môj psík naozaj vyzerať. Keď sme tam prišli, vybehli na mňa dva malé a dva veľké kamarátske psy. Jedno malé psíčatko sa okolo mňa motalo viac ako ostatné psy. Už som vedela, že toto šteniatko bude moje. Dala som mu meno Megi. Od tejto chvíle je zo mňa športovkyňa, ako moji rodičia.
Cesta domov bola so šteniatkom veselá. Trochu aj kňučalo, trochu aj spinkalo a bolo nám hlavne veselo.
Doma som si ju dala do mojej izbičky. Večer keď som zaspávala so šteniatkom pri nohách, rozmýšľala som, aké by to bolo bez Megi. Určite by som toľko nebehala a nechodila von. Bolo by to bez nej nudné.
Toto bol začiatok môjho príbehu s Megi.
©Markéta Meleková, 2021
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára