Raz na okraji mesta Považská Bystrica bol malý byt v ktorom žila rodina Králikovcov. Mama Beáta, otec Richard a deti Saška a Miško. Saška mala 6 rokov a bola prváčka a Miško bol piatak, ale vyzeral oveľa starší. V škole bol vynikajúci žiak, mal dobré známky a aj hlavu plnú informácií, ale mal jeden problém. Bol veľmi zlý a šikanoval mladšie deti a keďže vyzeral oveľa vyspelejšie, nemal problém si začínať aj do starších. Toto správanie si opakoval aj doma na sestre, ale keďže jeho rodičia mali vlastnú firmu, boli veľmi zaneprázdnený, tak nemali čas toto Miškovo správanie riešiť. Začal deťom brať veci, vydierať ich, ničil školský majetok a v konečnom dôsledku začal fajčiť a zaplietol sa do obchodov s látkami, ktoré nepatrili do rúk takého malého chlapca ako bol Miško. Jeho rodičia už neraz navštívili riaditeľňu. Dokonca tiež už dva krát skončil aj na polícii, ale jeho správanie sa nijako nezmenilo. Z, ich syna sa stal vagabund, výtržník a do spoločnosti nevhodný človek. Raz keď vytopil polovicu školy, to už riaditeľku prestalo baviť a oznámila jeho rodičom, že Michal Králik je s okamžitou platnosťou preložený do ústavu pre nenapraviteľné deti slečny Mľaskotovej. Rodičia z toho boli prekvapený, keďže sa o syna veľmi nezaujímali, nechápali prečo zrovna takáto vážna zmena, no prijali ju v poriadku a s tým, že o ich syna bude dobre postarané a tak hneď na druhy týždeň sa ich syn pobral do novej školy slečny Mľaskotovej. Slečna Mlaskotová bola veľmi svojrázna a prísna žena. Nemala veľmi rada deti a každý ich priestupok proti pravidlám prísne trestala. Keď Miško dorazil do ústavu pre nenapraviteľných, bol zhrozený, radšej by bol na hoc jakom inom mieste len nie tu. Vyzeralo to tu ako väzenie pre maloletých. Obrovské chladné múry obklopovali celý ústav a na jeho vrchu bol zabudovaný ostnatý drôt. Okná tu boli zamrežované, deti mrzuté a ani vychovávajúci neboli o nič lepší. Býval na izbe s Martinom. Bol to celkom milý chlapec, len sa zaplietol so zlými ľuďmi a tak ho hneď preložili sem. Strava tu nebola bohvie aká, no dalo sa to vydržať. Aspoň zo začiatku to tak vyzeralo, ale po čase to tu bolo na nevydržanie. Miško bol stále trestaný. Skrátka nevydržal dlho žiť bez porušenia poriadku, no ale po asi šiestom treste sa rozhodol, že už radšej pravidlá porušovať nebude. Bolo zakázané fajčiť a tak ďalej. Človek by to nikdy nepovedal, že chlapec ako Miško sa môže zmeniť. Po roku sa Miško mohol vrátiť domov a do jeho normálnej školy. Spolužiaci ani jeho rodina ho skoro vôbec nespoznali. Stal sa z neho dobrý a poslušný chlapec. Ja osobne si neviem predstaviť, čo by sa z Miška stalo, keby nebol navštívil ústav pre nenapraviteľných slečny Mľaskotovej. Podľa mňa by sa z neho stal kriminálnik a skončil by v skutočnom väzení. A čo myslíte vy?
© Simona Hajdíková, 2021
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára