Jedno dievča ktoré sa volalo Mia žije na Slovensku. Má 8 rokov a chodí do 2A. Rada sa rozpráva a hráva so spolužiakmi cez prestávky. V jeden úplne normálny deň prišla ich triedna pani učiteľka do triedy a vedľa nej stála žiačka z 2A menom Ema. ,, Toto je vaša nová spolužiačka. Volá sa Ema, má 7 rokov a prišla z ďalekého mesta. Mia, máš voľné miesto. Nechaj Emu, aby si ku tebe sadla. Ďakujem.“ dopovedala pani učiteľka a Ema si sadla ku Mii. Ema sa hanbila a s Miou sa celkom nerozprávala. No o pár dní, si Ema všimla, že Mia spadla na zem. Ema išla za ňou, a opýtala sa jej: ,, Si v poriadku? Nebolí ťa niečo?“ ,, Nie, som v poriadku.“ ,, Tak pomôžem ti Mia.“ Povedala celkom so zaváhaním Ema ,, Ďakujem. Si jediná, ktorá si ma všimla.“ Mia a Ema sa od vtedy spolu rozprávajú pomáhajú si a chránia sa pri zlých situáciách. Stali sa z nich veľmi dobré, no ja by som povedala, že najlepšie kamarátky. Nebyť tohto pádu, asi by sa Ema ešte doteraz hanbila. Mať kamaráta sa hodí. Pomáha vám, rozpráva sa s vami a chráni vás pri zlých situáciách. Správa sa jednoducho tak, ako Ema a Mia medzi sebou.
©Lucia Faciníková, 2021
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára