Pracovať na COVID oddelení nie je prechádzka ružovou záhradou

Zo všetkých strán počúvame o ochorení, ktoré zasiahlo celý svet. Rozprávali sme sa so zdravotnou sestrou Bc. Evou Pantokovou, ktorá pracuje na Covid oddelení.

Kedy ste prišli na to, že chcete pracovať v zdravotníctve ?

Asi v 7. Triede na ZŠ som nadobudla presvedčenie, že by som sa chcela venovať práci, ktorá by bola súčasne službou pre druhých. Rozhodla som sa pre SZŠ v Žiline.

Ako dlho vykonávate prácu zdravotnej sestry ?

Túto prácu vykonávam 28 rokov.

Je veľmi obdivuhodné, že túto prácu vykonávate takú dlhú dobu. Neuvažovali ste niekedy, že by ste sa tejto práce vzdali, rekvalifikovali sa na nejakú inú profesiu ?

Priznám sa, že hlavne v tejto ťažkej situácií aká momentálne je kvôli Covid-19, mi občas táto myšlienka prebehla hlavou. Je to neskutočne náročné a vyčerpávajúce, ale veľmi rýchlo som tieto myšlienky zavrhla, keďže svoju prácu beriem ako poslanie.

Ako sa k personálu správajú pacienti ?

Pacienti na Covid oddelení sú zväčša vďační za všetko, za každú maličkosť, za každé milé slovo. Na tomto oddelení vidieť neskutočnú pokoru a odovzdanosť pacientov.

Ako sa zmenil Váš život, za posledný rok ?

Som veľmi opatrná, obava, že ochorenie prinesiem domov celej rodine je veľmi veľká. Avšak robím všetko preto, aby sa tak nestalo. Správam sa zodpovedne. Kiežby sa o to snažili všetci ľudia, iste by tá situácia nebola tak dramatická.

Čo hovoríte na rôzne konšpiračné teórie a zľahčovanie ohľadom Covid-19 ?

Neskutočne ma poburujú reči typu, že sa jedná len o chrípku a podobne. To môže tvrdiť len človek, ktorý toto ochorenie nezažil, prípadne mal len ľahký priebeh ochorenia. Odporúčala by som takému človeku, aby šiel pracovať ako dobrovoľník na Covid oddelenie, pozrel sa na všetko to utrpenie, ktorým si chorý človek prechádza. Verím, že by zmenil názor.

Ďakujem pekne za rozhovor a želám Vám veľa zdravia a vytrvalosti vo vašej náročnej práci. Verím, že zlá situácia čoskoro pominie a budeme sa môcť slobodne nadýchnuť z plných pľúc.



Redaktorka: Ema Ondrášechová, 2021