Ako chýba dnešným deťom skutočný kontakt s prírodou

 

Rozhovor s ochranárom a mojim tatinom Ing. Beňadikom Machciníkom.

Aké chránené živočíchy sa nachádzajú v našej blízkosti?

Medzi chránené živočíchy patria všetky voľne žijúce vtáky, z ktorých sa tu vyskytuje napríklad výr skalný, jastrab krahulec alebo sokol myšiar. Najbežnejšou skupinou vtákov sú spevavce, no v posledných rokoch ich počty začínajú výrazne klesať, najmä z dôvodu poklesu biodiverzity. Čoraz vzácnejšie sú obojživelníky, z ktorých tu môžeme nájsť napríklad skokana hnedého, ropuchu bradavičnatú, kunku žltobruchú alebo salamandru škvrnitú. V miestnom potoku Papradnianka je úbytok druhov ešte výraznejší. Z rýb tu možno nájsť čerebľu pestrú, no kedysi bežné slíže, hlaváče alebo raky sú dnes veľmi vzácne.

Ako dlho vykonávaš toto povolanie?

Od roku 2004, kedy som začal v Štátnej ochrane prírody pracovať ako strážca na Správe CHKO Kysuce. Vtedy boli mojim rajónom Javorníky. V r. 2006 som prestúpil na Správu CHKO Strážovské vrchy, kde pracujem doteraz a to na pozícii lesník.

Čo ťa na tomto povolaní v minulosti inšpirovalo?

Už od malého chlapca ma zaujímalo dianie v prírode. Bol som zvedavý a rád som objavoval. Vtedy som chcel byť prírodovedcom a mojim veľkým vzorom bol David Attenborough. Prírodoveda, prírodopis a biológia boli moje obľúbené predmety. Na vysokej škole vo Zvolene som vyštudoval lesníctvo. Po škole som absolvoval civilnú vojenskú službu na Správe CHKO Biele Karpaty a už tu sa začala moja ochranárska kariéra. Bol som rád, že som začal práve tu. Bol tu perfektný kolektív, krásne územie a hlavne som tu mal stále čo robiť. Najradšej som s nimi chodil kosiť lúčne a xerotermné biotopy.

O aké najzaujímavejšie zviera si sa v praxi staral?

Na našej Správe je zriadená aj chovná stanica, do ktorej prijímame hendikepované chránené živočíchy alebo osirelé mláďatá. Keďže svojimi dispozíciami toto zariadenie nespĺňa ani štandardnú úroveň, vážnejšie prípady alebo vzácne živočíchy premiestňujeme do lepšie vybavených záchranných staníc. Počas mojej praxe som sa staral o viaceré zaujímavé živočíchy, ktoré nejeden raz skončili aj u nás doma, aby som im vedel zabezpečiť celodennú starostlivosť. Takto u nás skončili napríklad aj tri netopiere - raniaky hrdzavé, ktoré mi pomáhali kŕmiť aj deti. Takto sa zo zoslabnutých netopierov stali živé ekovýchovné pomôcky. Vtedy som si uvedomil, ako chýba dnešným deťom skutočný kontakt s prírodou.

Používaš pri tvojom zamestnaní aj nejaké špeciálne vybavenie?

Podľa toho k akej činnosti. Pri monitoringu šeliem používam fotopasce, GPS prístroj, meradlo, materiál na zber vzoriek, pri dokumentácii prírody používam fotoaparát alebo videokameru, pri kontrole hniezd (búdok) lezeckú techniku, pri odchyte živočíchov zase rukavice, prenosku, odchytové zariadenia.

Čo treba robiť v prípade, ak nájdeme poraneného živočícha?

Dôležité je zabezpečiť, aby sa stav živočícha nezhoršil, ak mám takú možnosť a neohrozím pritom sám seba. Napríklad umiestniť ho na bezpečné miesto, kde nebude vystavený stresu alebo ďalším možným zraneniam (tma, sucho, ticho). Následne bezodkladne volať číslo tiesňovej linky 112 alebo priamo na naše pohotovostné číslo 0911 485 253. Väčšina nám ohlásených prípadov sa dá vyriešiť práve telefonickou konzultáciou.

Ďakujem za rozhovor.  

Redaktorka: Alžbeta Machciníková, 2021