Dnes vám predstavím moju sesternicu Petru Ďurišovú, ktorú som si vybrala, lebo má veľmi zaujímavú záľubu a ide si za tým, čo ju baví. Tento rok začala navštevovať konzervatórium v Banskej Bystrici a venuje sa tam tancu.
Kto alebo čo ťa viedlo k tancu?
Na prvú hodinu baletu ma doviedla moja mama. Najskôr sa mi tam nepáčilo, ale neskôr som si balet a aj tancovanie obľúbila, takže prvá to bola moja mama a neskôr ja sama.
Ako plánuješ využiť tanec?
Myslím si, že ostanem na Slovensku. Prvých dvadsať rokov by som rada vystupovala v rôznych divadlách a operách. Neskôr, keď to už nebude možné, by som rada učila deti tancu.
Čo je na tancovaní najťažšie?
Sú to vždy začiatky, či už sa prinútiť začať cvičiť, alebo prvýkrát nájsť spôsob, ako daný cvik alebo krok urobiť správne. Naučenie sa novej choreografie je tiež veľmi ťažké, lebo máme na to málo času.
Aké postavenie má tanec v tvojom živote?
Tanec je pre mňa prostriedok na vyjadrenie slov, pocitov, ktoré nemôžem povedať.
Je to priorita číslo jeden v tvojom živote?
Nie, patrí to medzi moje hlavné priority, ale pred tancom je určite rodina a kamaráti.
Aký je tvoj obľúbený druh tanca? Ktorý tanec máš najneradšej a prečo?
Najradšej mám scéniku a balet preto, lebo patria medzi tance, ktorými sa dajú vyjadriť emócie. Z tancov ktoré tancujem mám najneradšej ľudovky, ale všeobecne hip-hop, pretože mi to nejde a necítim sa pritom komfortne.
Cítiš trému pri vystupovaní? Ak áno, čo ti na to pomáha?
Zo začiatku je tréma vždy, ale keď si obzriem publikum a vidím ich úsmevy, tréma ma prejde.
Ďakujem za rozhovor a želám veľa šťastných tanečných krokov.
Redaktorka: Barbora
Ďurišová, 2021
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára